Obaja boli smädní.
Ona povedala:„Potrebujem sa napiť…“
On prikývol:„Ja tiež…“
Keď išiel do kuchyne, ona sledovala obrys jeho zadku. Zrazu bol späť aj s pohárom vody. Podal jej ho. ona sa napila, a nahlas vydýchla.
„Zrazu som späť vo svojom tele,“ povedala s úsmevom.
„Celý čas si v ňom bola,“ usmial sa.
„Nie, nebola,“ namietala.
Ako to?” – spýtal sa zvedavo.
“To sú tie veci, ktoré si ženy nechávajú pre seba”-zasmiala sa.
On netlačil na odpoveď. Iba sa usmial sa a povedal: „Takže existuje miesto, kam ma ešte nepustíš?“
Ona sa napila vody, pomaly, akoby si zámerne nechávala chvíľu času. Usmiala sa, nadvihla obočie a povedala: „Možno.”
Obaja pochopili, že časť príťažlivosti medzi nimi nevzniká len z blízkosti, ale aj z komunikácie.
Odložili poháre a pohodlne si ľahli do postele. Ona si časť tela zakryla, ale blízkosť medzi nimi odhaľovala viac. Dotýkali sa svojho tela prstami; bolo im spolu dobre. On si ju privinul k sebe, dal jej pusu na čelo a povedal: „Stále nerozumiem tomu, ako sa toto stalo. Išiel som iba na večeru.“
Tá veta znela tak obyčajne… a pritom niesla všetko, čo medzi nimi za posledné hodiny vzniklo. Pomaly zdvihla pohľad k nemu: „A odišiel si s celým novým vesmírom, v ktorom sa môžeš stratiť.“ Začala sa nahlas smiať. On pokrútil hlavou, akoby tomu stále úplne neveril: „To naozaj nebolo v pláne.“
Jeho prsty jej pomaly prešli po vlasoch; jemne, zamyslene sa jej spýtal: „Vieš, čo je zvláštne?“
Ona sa pousmiala bez toho, aby zdvihla hlavu:”Mmm?“
„Že nič z toho nevnímam ako náhodu,” povedal.
Ona cítila ten zvláštny pokoj pod všetkou tou intenzitou, akoby sa ich vnútorné svety nestretli v náhode, ale v presnom okamihu, keď už obaja vedeli uniesť pravdu o sebe trochu viac.
Nešlo iba o náhlu vášeň ani o magnetické napätie, ktoré ich večer pohltilo. Bolo niečo hlbšie ako pokoj, ktorý vznikne len vtedy, keď sa človek vedľa niekoho nemusí hrať na silnejšieho, istejšieho alebo menej cítiaceho. A už vôbec toho druhého nesúdi za to, že nepočkal štyri rande, kým povie áno sexu.
Ona zostala v jeho objatí ešte chvíľu bez pohybu. Potom sa jemne pousmiala: „Čo si si vlastne myslel, že sa stane po tej večeri?“
On sa zasmial tým svojim sexy smiechom, v ktorom ešte stále doznievala noc a povedal: „Úprimne? Že sa porozprávame… možno sa zasmejeme… a pôjdem domov.“
Ona zdvihla obočie: „Takže toto nebolo v scenári?”
On ju k sebe jemne pritiahol bližšie a zašepkal: „Ani v najdivokejšej verzii.“
Zasmiala sa a schovala tvár na chvíľu do jeho hrude. Smiala sa aj sa hanbila naraz. Povedala: „Vieš čo? To ma trochu teší.“
On sa nadýchol do jej vlasov: „Mňa viac než trochu.“ Potom sa trochu odtiahol, aby jej videl do očí a povedal: ”Neviem ako to robíš, ale mne sa nechce od teba odísť.”
Tá veta sa dotkla jej duše. Cez to všetko povedala: ”Asi som ťa málo unavila” – a začala sa smiať.
On jej dal naozaj silný bozk a povedal:”To ty nebudeš chcieť odísť.“
Začali sa smiať, bozkávať sa a dohadovať sa ako malé deti. Obaja chceli mať posledné slovo: „Ty!”
Po dlhšej dobe doťahovania ju silno objal a povedal: ”Myslím, že sa bojíš zbytočne. Budeš ma potrebovať a aj ja teba, pretože spôsob, akým fungujeme, sa mi páči.“
Ona sa k nemu opäť pritúlila, aby pocítila tú blízkosť, z ktorej sa posledné hodiny doslova nabíjala. Potom sa oddialila, zamyslela sa a povedala: „Ako toto presne myslíš?” – urobila detskú grimasu. „Mám to chápať nejak tak, že si budeme dávať replay tejto noci?” – tvárila sa naučene prekvapene.
On s ňou hral túto hru. Tiež sa zamyslel, urobil detskú grimasu a povedal: „Myslím, že budeme potrebovať viac dát o sebe,” povedal záhadne.
„Ako to myslíš?” – spýtala sa?
“Budeme potrebovať výskum, aby sme zistili, či je ten magnet medzi nami stabilný jav” – povedal naoko dôležito.
Ona si zahryzla do pery, aby sa nerozosmiala:„A koľko výskumných nocí plánuješ?“ – spýtala sa.
On predstieral hlboké premýšľanie. Zahmkal a po chvíli povedal:”Neeticky veľa.“
Zasmiala sa tak úprimne, až si musela na chvíľu oprieť čelo o jeho plece. On ju pritom držal úplne prirodzene, akoby tá hravosť bola len ďalšou vrstvou ich blízkosti. Potom sa trochu odtiahol, pozrel jej do očí a dodal: „Ale nie kvôli replayu.“
„Nie?” – spýtala sa zvedavo.
On pomaly pokrútil hlavou: „Nie, ale kvôli tomu, že pri tebe sa nechcem zastaviť pri jednej noci.”
Jej úsmev sa zmenil, vášnivo ho pobozkala.
A v tom momente obaja vedeli, že už nejde o opakovanie niečoho minulého, ale ide o zvedavosť, čo všetko ešte môže vzniknúť, keď sa dvaja ľudia prestanú báť.
…pokračovanie…
❤️