Pochybnosť

A zrazu disciplínu, preruší pochybnosť. Zrazu „neviete“, ako realizovať sny, ako ísť zmene naproti,, ako sa rozhodnúť pre prácu. Stratili ste sa v ideáloch aj v nejasných snoch, ako mnohí? To je v poriadku, my všetci sa učíme dôverovať svojmu vnútornému kompasu. Vesmír nás učí nájsť vlastnú stabilitu vo svete, ktorý sa mení. Pochybnosť je prirodzená. Náš vnútorný hlas sa ňou testuje.
Energia sa zmení a z pochybnosti sa presunieme na vnútornú konfrontáciu. Pôjde o odvahu a budeme sa pýtať samých seba: „Zvládnem to?“ „Som schopná prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia?“ Pre každého bude skúška iná. Každý pocíti svoje individuálne konfrontácie, s vlastnými limitmi. Aj lekcie na odvahu budú individuálne. Bude to taký osobný tréner.

Niekto bude trénovaný v tom, ako sa osobne prezentovať, niekto vo finančnej disciplíne, niekto bude mať jasne vyjadriť svoje premyslené rozhodnutie. Niekto bude testovaný, či je jeho domov emocionálne bezpečný, niekto bude hľadať odvahu prejaviť sa kreatívne, niekto bude trénovaný v dennej rutine kvôli zdraviu. Niekto bude trénovaný v tom, či je zodpovedný v partnerstve, niekto v tom, či sa dokáže zmeniť alebo či dokáže dôverovať, ak stretne hlboký vzťah. Niekto sa bude pýtať sám seba, či je jeho cesta správna a niekto dokonca či vôbec má šancu dosiahnuť svoje ciele? Áno a niekto bude pochybovať, či je dobre tam, kde je a či nepatrí niekam inam.

Mnohí z nás už sú konfrontovaní s pochybnosťami a každý dostane presne to, čo potrebuje pre svoj rast. Pochybnosť je ako pokazený telefón – voláš sám sebe, ale nepočuješ sa. Voláš po istote, po odpovedi, ale nič neprichádza. Pochybnosť je učiteľ. Odhaľuje naše hranice, ale aj sebadôveru. Núti nás zastaviť sa a premýšľať. A tým zhoršujeme svoj stav. Myseľ sa bude snažiť analyzovať všetky možnosti a predpovedať výsledok. Pochybnosť miluje analyzovanie, pretože tým predlžuje stav neistoty. Čím viac premýšľame a analyzujeme, tým viac sa topíme v možnostiach. Rozhodovacia paralýza sa začne prehlbovať, pretože pochybnosť si žije svoj život. Učíme sa robiť malé kroky. Nemusíme všetkému rozumieť.

Najsilnejším spôsobom, ako prejsť cez pochybnosť a rozhodovaciu paralýzu, je mať niekoho, o koho sa môžeme oprieť a komu dôverujeme. On uvidí to, čo my nie, ak sme ostali v ilúziách. On povie, že to nie je také strašné, alebo že môžeme urobiť krok, ktorého sa bojíme. Alebo podporí naše rozhodnutie, keď nemáme odvahu. Premýšľať, ako to urobiť, je vyčerpávajúce, ale keď sa poradíme s niekým, komu dôverujeme, získame iný uhol pohľadu, alebo sa ozve náš vnútorný kompas s riešením pre nás.
Učivo, ktoré nám pripravil vesmír, sa nedá obísť. Je ním počúvanie svojho vnútorného hlasu: premeniť strach na odvahu a konkrétny krok, stať sa samostatnou osobou, naučiť sa plánovať a jasne hovoriť svoje áno a svoje nie.
Pochybnosť je osobná sebapoznávacia lekcia, ktorou sa učíme pozerať do svojho vnútra a pýtať sa samých seba, „Prečo sa bojím?“ „Čo mi bráni konať?“ „Je to pre mňa dôležité?“

Naše strachy nám bránia v raste. Pochybnosť neprejde sama od seba. Je to cyklický proces. A teraz sme v ňom. Rozhodujeme sa alebo pochybujeme o vlastnej ceste. Môžeme sa v tom motať 3 roky, preto môžeme robiť malé kroky, aby sme neboli stresovaní vetou: „Musíš sa teraz hneď rozhodnúť.“ Pochybnosť z vlastnej cesty funguje ako spánková paralýza. Je to dočasné. Ale chcete z nej vyjsť všakže?

Mala som silné pochybnosti ísť do poslania, napísať knihy, učiť ľudí, pôsobiť na IG, začať písať blog. A teraz si hovorím: „Táto neistota bola môj najlepší kompas, pretože ma priviedla až sem a ukázala mi smer.“

Diana