Vyslovená túžba

VYSLOVENÁ TÚŽBA

Mala stabilný život. Kým ho nestretla, Jedného dňa vošla do reštaurácie a sadla si oproti nemu. Bolo to jediné voľné miesto. Oči sa im stretli a on sa podľa nej pozeral „príliš dlho”. Nebola na to stavaná. V skutočnosti bola plachá, ale tvárila sa sebavedome. Lenže tento okamih prebudil jej telo a ona si v sekundách vyberala medzi svojim bezpečím a pravdivosťou. Usmiala sa. On nepovedal nič; iba sa jej naďalej pozeral do očí. Ona si uvedomila, že nie je hladná. Jej telo bolo hladné. Poznala to zo starých učení, ale nikdy to nezažila v tomto živote. Ozvala sa jej nová verzia.

Po verzii, ktorú zamkla do manželstva, disciplíny a rozumu, sa stala iniciátorkou. V jej energii bola aktivovaná schopnosť spúšťať zmeny, prebúdzať ostatných a otvárať nové životné fázy. Žila mnoho životov intenzívnych premien odvážnej ženy, ktorá si priťahovala osudové stretnutia plné vášne. Neboli to pohodlné role v minulých životoch, pretože prebúdzala mužov cez sexualitu a vždy sa zamilovávala. Bola katalyzátorom zmien cez silnú príťažlivosť a bola ako magnet. Preto na ňu pozeral ten, ktorého už niekoľko životov poznala. Ona mala pokojný pohľad; on ju pozoroval. Uvidel ju už pri vstupe a vedel, že ju musí osloviť. Pristúpil k jej stolu.

On: „Prepáčte… ale mám pocit, že tu sedí žena, ktorú by bola škoda neosloviť.“

Ona sa usmiala a povedala: „Ďakujem, vnímam to ako vašu odvahu i riziko zároveň.“

On sa tiež pousmial a povedal: „Niektoré stoly okolo nás vyzerajú naozaj nebezpečne.“

Jeho humor ju pobavil.

Ona: „Zvyknete sa dobrovoľne približovať k nebezpečným veciam?“

On: „Ak vyzerajú, že stoja za to, tak áno.“

Ona si ho prezrela a položila mu otázku: „Takže si myslíte, že ma poznáte na prvý pohľad?“

On: „Nie, ale rád by som zistil, či sa v jednom silnom pocite nemýlim.“

Ona: „Medzi riadkami sa číta vždy pomaly a väčšina ľudí sa príliš ponáhľa. Obávam sa, že ma dnes nestihnete dekódovať.“

On: „Ja sa dnes večer nikam neponáhľam. A vy?“

Začala sa smiať a zavnímala výzvu. Povedala: „To bol veľmi dobrý pokus. Môžete si ku mne sadnúť a pokúsiť sa ma prečítať?“

Keď si sadal, nespúšťal z nej pohľad. Ona sa stále usmievala. On povedal: „Čo by som mal pred čítaním o vás vedieť?“

Ona: „To, že niektoré večere nie sú o jedle.“

Keď sa usmieval, mal krásne zuby. Spýtal sa: „A o čom sú?“

Ona: „O napätí medzi ľuďmi, ktoré vzniká z túžby. O tom, čo sa povie… aj o tom, čo ostane vo vzduchu.“

Na chvíľu boli ticho, pozerali na seba a iba sa usmievali.

On prehovoril prvý: „Takže dnes večer mám čítať napätie medzi nami?“

Túto otázku položil v okamihu, keď prišla obsluha. Bol to mladý muž, ktorý to počul a usmieval sa. Spýtal sa, čo si ona objedná na večeru. On už večeral kým prišla.

Ona k obsluhe zdvihla oči, potom krátko pozrela na muža sediaceho oproti sebe, opäť zdvihla oči na obsluhujúceho mladíka a povedala: „Čo mi môžete odporučiť?“ – uprene sa pozrela opäť na muža oproti sebe a dokončila otázku – „čo sa vychutnáva pomaly? A ideálne niečo, čo zanechá v človeku chuť pokračovať?“

Muž oproti nej sa usmial a pochopil, že to nebolo iba o jedle.

Obsluhujúci mladý muž sa opýtal: „Máte nejaké predstavy?“

Ona sa zamyslela, oprela sa lakťom o stôl, podoprela si rukou bradu, naďalej pozerala na muža oproti sebe a povedala: „Nech je to niečo, čo ma pri tomto stole zdrží čo najdlhšie a čo mi ušpiní pery.“

Obsluhujúci mladík s úsmevom prikývol a odišiel.

Na chvíľu ostalo pri stole ticho, ktoré prelomil on.

Povedal: „Mám pocit, že som práve obdržal varovanie.“

Ona: „Naozaj? Mám rada veci, ktoré sa vychutnávajú pomaly.“

On: „A ja mám pocit, že budem dnes veľmi trpezlivý.“

Ona sa snažila napiť z pohára, ale tak sa jej triasli ruky, že ho vyliala.

„Ty sa bojíš,“ povedal pokojne s úsmevom a trúfol si zatykať.

Ona sa pokojne oprela o operadlo a povedala: „Mýliš sa. Ja sa bojím celkom presne niektorých situácií“

Sedela oproti mužovi, ktorý jej nepozeral ani na pery, ani na prsia, ale stále hlboko do očí, akoby čítal rukopis, ktorý ešte nikto nevydal.

„Ty nepôsobíš ako žena, ktorá sa bojí,“ povedal.

„To je preto, že si ma prebudil,“ povedala.

„Ak by som ťa prebudil, už by si nikdy nebola rovnaká,“ povedal.

Naklonila sa k nemu tak blízko, že cítil teplo jej krku a parfém, a zašepkala: „Ja už dávno nie som rovnaká.“

Obsluhujúci mladík sa ocitol pri stole a povedal: „Dobrú chuť, verím, že sme naplnili vaše predstavy.“ Na stôl jej položil jahodový dezert s mascarpone a so šľahačkou. Ona si všimla, ako personál reštaurácie so zatajeným dychom čaká na jej reakciu. Ona sa usmiala, zdvihla lyžičku, chvíľu ju nechala visieť nad dezertom a pozerala sa záhadnému mužovi do očí. Po chvíli povedala: „Rada by som, aby mi niekto pomohol s pomalým vychutnávaním.“

Jeden muž z personálu sa nahlas zasmial a s kolegom neveriacky krútil hlavou. Zdalo sa, akoby uzavreli stávku a jeden z nich vyhral. Obsluhujúci mladík im poprial dobrú chuť a spýtal sa, či prinesie ešte jednu lyžičku.

Ona mlčala a iba sa usmievala. Muž oproti nej povedal: „Nie, ďakujem… myslím, že ju zvládnem aj tak.“

Jeho úsmev naznačoval, že nehovorí iba o dezerte.

…pokračovanie.