A potom sa to stalo. Práve vo chvíli, keď sa jej zdalo, že prekročila konečne nejakú hranicu, ktorú tak dlho cítili medzi sebou… otvorila oči.
Ticho a tma. Nechápala to. Jej dych bol rýchly a srdce bilo ako zvon, akoby tam naozaj bola. Pozrela sa vedľa seba. Nikto tam nebol. Bol to sen.
Pokúsila sa zavrieť oči a rýchlo sa vrátiť do tohto sna, aby nezabudla na všetko to, čo pocítila a prežila. Nešlo to. Začala mrnčať a prehadzovať sa v posteli. Čo má teraz urobiť? Tá energia jej ostala v tele, cítila, ako vonia a dotyky boli ako skutočné.
Čo jej chcelo týmto ukázať jej podvedomie? Pravdu! Pravdu, ktorú si nechcela priznať. Že toto je tá energia, ktorú čaká v jej skutočnom svete…