Láska sa nehýbe sa po priamke. Nepostupuje ako kariéra, ktorá má cieľ, plán a vrchol. Láska dýcha.
Skrytý vzorec lásky je jednoduchý, ale nie ľahký. Najskôr sa učíme vlastniť telo. Potom sa učíme držať srdce. Potom sa snažíme ovplyvniť myseľ a potom sa učíme uniesť slobodu druhého. A napokon sa učíme zostať sami sebou vo vzťahu. Láska je o tom dozrieť na takú úroveň vedomia, kde sa už nemusíme skrývať. Každá generácia dostane inú skúšku. Jedna skúšku tela, ďalšia skúšku ega, ďalšia skúšku moci, ďalšia skúšku rovnosti. Ak rast duše ide po špirále, potom aj láska sa učí po vrstvách. Nie je to tak, že raz pochopíme a už nikdy nezablúdime. Je to tak, že sa vrátime k rovnakému bodu — ale s iným vedomím, iným nervovým systémom, inou kapacitou uniesť pravdu.
Jeden vzorec lásky sa zrodil v ére hippies. Nebola to žiadna chyba, aj keď mnoho žien má zranenie od otca v tom, že miloval iné ženy. Bola to reakcia na svet, ktorý predtým príliš dlho potláčal telo, túžbu a individuálnu slobodu. Láska sa oslobodila, ale ešte nevedela, ako sa stelesniť v dospelosti. Preto vznikol archetyp voľnej lásky.. Posolstvo bolo jasné: Nemusíš patriť nikomu, a nemusíš dodržiavať pravidlá. Bez tejto fázy, by sme nikdy nepochopili, že láska nemá byť väzením. Vzorec hippies nebol konečný. Bol iniciačný.. Muži aj ženy éry hippies si slobodu vysvetlili ako sexuálnu dostupnosť. Ale mnohí nie. To nebolo kolektívne správanie celej spoločnosti. Médiá ju podľa mňa dosť zväčšili. Bola to „revolúcia“, aby láska nebola spojená s vlastníctvom a nebola kontrolovaná vierou napríklad. Všetci neboli na takýto druh lásky emocionálne pripravení, pretože žiarlivosť je hlboko biologická. Mohli by sme povedať, že každý mal iné hodnotové voľby. Ľudia ostali aj pri monogamii, pretože im vyhovuje. Nie je to iba o tom, že by sa báli spoločenského odsúdenia alebo nemali odvahu experimentovať. Nechceli žiť podľa „ideológie“ ale chceli žiť podľa pravdy o sebe. Ak by väčšina prešla do voľnej lásky, pravdepodobne by sa viac riešila neistota otcovstva aj dedičné spory. Splodené deti by sa možno stali „komunitné“. Takže hnutie hippies otvorilo otázku slobody v láske ale neprepísalo biológiu, pretože naše hlboké psychologické mechanizmy potrebujú pocit bezpečia, potrebu istoty a potrebu stabilného puta.
Mnoho ľudí má dnes podobný pocit, že majú nekonečné možnosti aj slobodu ale túžia doslova po emocionálnej exkluzivite. Potrebujú vzťah, kde sa môžu plne otvoriť kvôli svoje psychike. Vývoj nezastavíme. Potom prišli ďalšie roky a konfrontácia so sexualitou bez následkov. Zvýšil sa výskyt pohlavných chorôb a svet sa dozvedel o HIV. Ľudia začali riešiť zodpovednosť. A potom prišla láska 90-tych rokov. Romantika a randenie. Lásku sme brali vážne. Bola buď navždy alebo vôbec. To skutočné randenie bolo kino, listy a dlhé rozhovory v aute odparkovanom pod hviezdami. Muži sa snažili a ženy dobývali. Všetky sme chceli mať erotickú iskru. Mnohé sme boli „naprogramované“ traumami matiek zo strachu z choroby a nechceného otehotnenia. Mnohé ženy naozaj riešili v tichosti pohlavné choroby alebo nechcené tehotenstvo. Milovali sme filmy ako Dirty Dancing alebo Top Gun. A potom sme sa opäť posunuli vo vzorci lásky. Prišla láska poskytujúca stabilitu. Vznikli spoľahlivé vzťahy ale partneri boli emočne vzdialení. Následne dorazila globálne digitálna pornografia. Ponúkla sexualitu bez záväzku. Stimulácia prichádzala z virtuálneho priestoru a mnohým to stačilo. Stačí im to aj dodnes. Ale kolektív sa posunul.
Muži aj ženy sú “produktom” kolektívneho vedomia doby, v ktorej vyrastali. Podoba lásky sa zmenila. Zmenilo sa naše vedomie, ako ju prežívame. Lásku vnímame ako vedomú voľbu. Spustil sa “nový test“ pre vznik nového vzorca lásky. Nejde o to, či vydržíte navždy bez konfliktu, či je vášeň dostatočne silná, ani o to, kto koho viac potrebuje alebo kto je od koho emočne či finančne závislý. Nový test je o kapacite vedomia. Je o psychickej zrelosti a o pravdivosti.
Nový test je kompatibilita. Kompatibilita sa ukáže v každodennosti.
K chémii sa pridáva mentálna a hodnotová zhoda. Zhodovať sa chceme v životnom štýle, v stravovaní, v investíciách do zážitkov, alebo inde, a v schopnosti identicky vyriešiť problém.
Nový vzorec lásky je jednoduchý: „Dokážem zostať s človekom, pretože chcem, alebo preto, že musím?“ My sme teraz testovaní v slobode, v intímnosti, ale nie v takej, v akej boli ľudia v ére hippies. Po mnohých verejných škandáloch nepochopeného nového vzorca lásky sa začínajú vzťahy prezentovať a city zdieľať verejne. Ľudia ukazujú: „Vybral som si teba.“ Emocionálna exkluzivita sa pýta, či dokážeme mať odvahu byť vo vzťahu s človekom, ktorý ukáže svoju zraniteľnosť. „Únikové kanály” mnohí ľudia vnímajú ako “červenú vlajku”. Je otázne, či si dokážeme uvedomiť svoj strach z opustenia, ktorý má koreň v našom detstve, alebo dokonca strach zo záväzku.
Bude to vskutku zaujímavé. Sme vyzvaní vedome si zvoliť vzťah, v ktorom vieme komunikovať pravdivo a neutiecť pred svojou voľbou. Na jednej strane obrovské množstvo ľudí túži po láske, a na druhej strane chcú mať svoj život. Každý má mať svoj život a predsa tvoriť pár v rovnakom životnom štýle, alebo v dennom režime, v spoločných záujmoch, a dokázať tak milovať. Toto bude trošku viac vidieť — mentálna skúška pre vedomý výber.
Učíme sa komunikovať bez obrany a ostať, keď sa objaví nezhoda alebo konflikt. V sexualite sa učíme vypočuť svoju túžbu bez potreby dominovať alebo sa hanbiť. Učíme sa byť slobodní a zároveň verní partnerovi/partnerke.
Ženy by sa mali zbaviť „traumy”, že všetci muži sú rovnakí. Silné ženy by sa mali dokázať vrátiť k svojej nehe a k mäkkosti. Je potrebné rozlíšiť vášeň od traumy. Pochopiť, či je to skutočne intímne a pravdivé spojenie, alebo závislosť bez vlastnej autenticity.
Nehovorím, že to bude jednoduché, pretože sme sa začali učiť rozlišovať magnetizmus od kompatibility, vášeň od silnej karmickej pripútanosti, a dôstojnosť od straty osobných hraníc.
Ideme si voliť nový a funkčný model vzťahu, v ktorom je pravdivá komunikácia, vzájomné rešpektovanie individuálneho rozvoja a emocionálna zrelosť. Toto môže znieť tak „všelijako“ a možno aj nudne, ale netreba mať obavy. Spojí nás láska aj vášeň a my to budeme vedieť porovnať.
Jednoducho existujú muži aj ženy, ktorí chcú to isté. Takže sa nikto nemusí meniť, podriaďovať sa ani obetovať. Počúvajte svoje srdce, pretože toto môže byť experiment vesmíru, rovnako ako bola éra hippies, a vy môžete vedome vstúpiť do vzťahu bez lásky. Ak to bude “prechodový model” a poviete si to, OK. Pretože potom prichádza vzorec lásky s duchovnou spriaznenosťou a skutočné liečenie vo vzťahoch.
Žiadna fáza vývoja nezruší vzorec lásky, iba ho „preformátuje“ a posunie nás do vyššej úrovne vedomia, a my sa naučíme nové spôsoby bytia vedľa seba. Vedľa seba spoločne, kedy sa navzájom liečime a nebojujeme.
Diana
Diana, dobre tomu rozumiem magnetizmus pritahuje co mame vo vnutri seba – mozu to byt aj nespracovane zranenia a kompatibilita je zhoda partnerov na hlbsiej urovni datum narodenia, genove kluce……dakujem za objasnenie. Michaela
Ahoj Miška áno. Vždy nám Vesmír vytvorí okolnosti na zmenu cez osobné planéty aj cez kolektívne. Ale my potrebujeme pochopiť, že priťahujeme vzorce, ktoré poznáme aj keď nie sú pre nás zdravé a že môžeme vykročiť k novému vzorcu lásky. Urán nás aktuálne volá k tomu, kto nás mentálne prebudí. Neptún nám rozbíja ilúzie v tom, že čakáme, že to “vesmír zariadi” alebo “vidíme” človeka akého si želáme a nie aký je. Pluto aktivuje to, čo je v nás potlačené a aktuálnou témou je sloboda vo vzťahu, čo nemusí nutne znamenať rozchod. Preto sa veľa vzťahov transformuje. Ak transformáciu nezvládnu, rozpadajú sa. Veľkou témou sa stáva priestor, ktorý je akousi “podmienkou dýchania” a otvárajú sa generačné vzorce “dusí ma láskou” alebo “je tu dusno” alebo “som obeťou finančného statusu a nemôžem si dovoliť nikam ísť”. Vytvára sa nový vzorec lásky, ktorý sa “skladá” z dvoch suverénnych bytostí, ktoré si vyberajú jeden druhého navzájom, rešpektujú jeho potrebu pre vlastný priestor a nefunguje na emocionálnej ani finančnej závislosti. Ak si tieto dve hlavné témy človek v sebe vyrieši – zbaví sa emocionálnej aj finančnej závislosti – potom previbruje a začne si priťahovať “rovnaký typ” partnera. Učenia hovoria, že veľkou témou je priestor, kedy ľudia, ktorí zvládnu byť sami so sebou a nepotrebujú vzťah ako únik na určité obdobie, začnú priťahovať vedomé partnerstvo nie závislosť. To neznamená nutne odsťahovať sa ale získať silu zmeniť spôsob akým žijeme vo vzťahoch. Učíme sa pochopiť, že potrebujeme vlastný priestor (čas osamote), psychologický priestor (čas s ľuďmi s rovnakými myšlienkami), sociálny priestor (vlastné záujmy) a hlavne energetický priestor (nie sme neustále k dispozícii). Nový vzorec lásky mnohí žijú už teraz a tá kompatibilita rovnakých myšlienok, rovnakých záujmov tam je. V podstate máme príležitosť spojiť sa s energeticky kompatibilným partnerom a naozaj bude rozhodovať to, ako kto premýšľa. Vo vzťahoch sa vedú zbytočne mentálne boje a strácame energiu.