Chvíľu ho pozorovala. Jej telo už neustupovalo – skôr sa prirodzene vrátilo bližšie.
“Skúšala som, či ma pustíš,” povedala.
On sa pousmial: „A ja som skúšal, či sa chceš vrátiť.“
Ona sa k nemu priblížila tak, že ich čelá sa opäť dotkli a ich pery sa opäť nedokázali sa navzájom nasýtiť.
“Nemala som v pláne odísť,” zašepkala.
On sa jemne usmial oproti jej perám, akoby tú vetu cítil skôr, než ju vyslovila. Zašepkal: „To som vedel…iba si si overovala, či ťa pustím…”
Ona sa mierne odtiahla, len o kúsok, aby mu videla do očí. V jej pohľade nebolo váhanie ale šibalstvo. Usmiala sa a povedala:”Nechcem aby si ma pustil do rána…”
On sa na ňu chvíľu len pozeral, akoby si tú vetu nechal pomaly sadnúť. Jeho výraz sa zmenil – z pokoja do jemného, vedomého úsmevu.
„Do rána?“ spýtal sa.
“Áno, do rána ma proste nepusti z tvojho objatia,” povedala s úsmevom.
On sa jemne usmial: „Aj keby si to nepovedala, nepustil by som ťa. Je to silnejšie ako moja vôľa.“
“Tak to máme problém,” zasmiala sa.
„Problém?“ spýtal sa a pritiahol si ju ešte viac bližšie na svoje telo. „Ja by som to nenazval problémom. Problém bude, keď bude tvoja vášeň silnejšia ako moja vôľa.”
“„To sa nemôže stať,“ začala sa pobavene smiať.
„To už sa deje… len si to ešte nechceme priznať nahlas,“ povedal a pozeral jej priamo do očí.
Ticho medzi nimi zhustlo, ale nebolo to ťažké ticho. Ona na chvíľu zatvorila oči a jemne si kusla do pery. Premýšľala, čo cíti vo svojom tele. Bojí sa tej pobehlice v sebe? Bojí sa odsúdenia? Bojí sa tej sily, ktorá sa ju snaží ovládnuť?
Dych sa jej spomalil, no jej vnútro bolo plné pohybu. Nebolo to len jedno pomenovanie strachu. Bolo to všetko naraz – staré skúsenosti, opatrnosť aj tá časť v nej, ktorá sa prebúdza a nechce spať. A to ju desilo najviac. Otvorila oči a jemne sa usmiala. On si všimol jej neistotu a povedal: „Príliš premýšľaš. A bojíš sa toho, čo sa v tebe deje.“
Prehltla. Presne to pomenoval. Zhlboka sa nadýchla, kým opäť na chvíľu zatvorila oči. Jeho ruky ju jemne pritiahli o kúsok bližšie. Nevedel sa odtrhnúť od jej pier. Akoby ich bozkávanie vystreľovalo do dimenzie, v ktorej je veľmi silná energia. Nevedel sa jej akoby najesť. Ona začala viac a viac ožívať. Jej telo chcelo cítiť teplo jeho pokožky. Delila ich iba košeľa. Vedela, že ak si ju vyzlečie, jej vášeň ovládne jeho vôľu. A tak sa ovládala ona.
„Ty sa ovládaš,“ povedal.
„Hmmm…“ nenašla správne slová.
„Cítim tvoju silu, ktorou ovládaš svoju vášeň. Cítim to prvýkrát…,“ povedal.Vytvára to napätie, ktoré je ako magnet.”
Ona naňho chvíľu len mlčky pozerala. V jeho slovách bolo niečo presné – až príliš presné. Akoby pomenoval presne to, čo sa snažila v sebe držať. Zhlboka sa nadýchla…
On jej nedal príležitosť ani premýšľať ani vysvetľovať. Pritiahol si ju k sebe presne ako magnet – zrazu, náhle a silno.
Vášeň už nešla udržať ani u jedného z nich. Ona zdvihla ruky a nechala si vyzliecť košeľu. Všetky slová sa stali zbytočné, pretože pery sa ponorili do tela toho druhého, aby preskúmali, ako chutí…
…pokračovanie