V tomto momente sa všetko rozpadlo.
Ona už neuvažovala nad tým, čo je správne alebo opatrné.
Definitívne sa stratili jeden v druhom.
Splynuli dva svety, ktoré sa priťahovali od prvej chvíle. Ich noc niesla veľkú intenzitu.
Navzájom si ukazovali, čo cítia bez strachu.
Nezmenili sa na niekoho iného, nehrali hry… iba prestali bojovať sami so sebou.
Neponáhľali sa. Cítili silu magnetu veľmi silno. Nedalo sa to vypnúť. Bola to sila, ktorá ich ťahala stále k sebe.
Ich telá určovali tempo a to, kto sa kedy v kom stratí.
Akoby noc nemohla vyprchať.
A akoby im nebolo súdené vrátiť to späť. Ani by nechceli…
Ich duše boli odvážne; nebáli sa ani citov, ani magnetu.
Čas a priestor prestali existovať. Ich vedomie sa katapultovalo do dimenzie, v ktorej cítili molekuly svojej duše.
Ich realita sa „stratila” a zúžila sa iba na to najpodstatnejšie – na vnímanie vlastného vnútra a energie toho druhého.
Svojím magnetizmom udržiavali novú dimenziu vášne v napätí. V nej sa tvorili základné vzorce pre spojenie duší. Vytvoril sa priestor, v ktorom každý nádych oživil molekuly duše a každý výdych im dodal silu.
V tomto priestore sa obaja učili vstupovať do poľa toho druhého. Bola to hra tiel a prelínaní energií.
Nechceli, aby to skončilo. Aj keď to bolo tak pravdivé. On nepotláčal to, čo cítil a ona sa nebála vlastnej intenzity. Vedeli byť veľmi blízko a zároveň nestratiť seba.
Nebola to obyčajná sexualita. Bol to reset ich identity. Nekontrolovali sa, nebojovali proti tomu druhému. V ich vnútri prebiehali veľmi silné procesy. Rozbili ilúziu o sexe ako o niečom povrchnom.
Ona cítila, ako sa v nej uvoľňuje niečo hlbšie než emócia. Niečo, čo sa nedá pomenovať jedným slovom – dá sa to iba vnímať.
On bol rovnako ticho prítomný, bez snahy čokoľvek riadiť či zrýchliť. Skôr akoby obaja stáli na hranici vlastného vnútra a pozerali sa, čo sa tam vlastne celý čas deje.
To, čo sa dialo medzi nimi, bolo udržiavané pravdivosťou – každý nádych aj výdych, každý pohyb bol pravdou ich duše. Absolútne autentické a absolútne živé.
Vtedy myšlienky neplynú. Absolútne nie. Prebieha vzájomná výživa duší. Nie je to „dávanie a branie.” Je to spoločné tempo, z ktorého intenzity nie je nikto vyčerpaný. Všetko dosadalo na svoje miesto.
On jej dával priestor nájsť odpoveď v sebe, nie medzi nimi. Ona mu odpovedala absolútnou uvoľnenosťou a ponúkla mu, aby si vypočul jej hlas duše, ktorá sa miluje.
Ich telá boli magnetmi, ale ich pole reagovalo zvnútra. Občas zastavili svoje pohyby a veľmi silno cez svoj hrudník cítili energiu, ktorá ich spájala. A spájali ich pery, ktoré šepkali cez dych všetko, čo potrebovali o tom druhom vedieť. To nebolo vnímanie energie, to bolo živé pohltenie…
…pokračovanie